Prečo odstavajú uši a ako to riešiť?

Odstávajúce uši sú pomerne bežnou anatomickou odchýlkou, ktorá sa týka tvaru a postavenia ušníc voči hlave. Hoci nespôsobujú žiadne funkčné problémy so sluchom, pre mnohých ľudí, najmä deti, môžu predstavovať estetický problém a byť zdrojom psychickej nepohody. Tento článok vysvetľuje, prečo uši odstavajú a aké sú možnosti riešenia tejto situácie.

Prečo odstavajú uši? Hlavné príčiny

Hlavným dôvodom, prečo odstavajú uši, je vrodená anatomická odchýlka v štruktúre ušnej chrupavky. Nejde o následok vonkajších vplyvov po narodení, ako sa niekedy mylne uvádza. Kľúčové faktory sú:

Genetická predispozícia

Tvar, veľkosť a postavenie uší sú do veľkej miery dedičné. Ak majú odstávajúce uši rodičia alebo blízki príbuzní, existuje vyššia pravdepodobnosť, že ich bude mať aj dieťa. Ide teda o rodinný rys, ktorý sa prenáša generáciami.

Vývojové faktory počas tehotenstva

Počas vnútromaternicového vývoja sa formuje ušnica (lat. auricula), teda vonkajšia, viditeľná časť ucha. Jej tvar určuje predovšetkým chrupavka. Odstávanie uší je najčastejšie spôsobené jednou alebo oboma nasledujúcimi anatomickými odchýlkami:

• Nedostatočne vyvinutý alebo plochý antihélix: Antihélix je vnútorný záhyb ušnice, ktorý prebieha paralelne s jej vonkajším okrajom (hélixom). Ak tento záhyb nie je dostatočne ohnutý alebo je príliš plochý, ušnica sa „neohne“ smerom k hlave a pôsobí odstávajúco.
• Príliš hlboká alebo veľká koncha: Koncha je miskovitá priehlbina v strede ušnice, ktorá vedie do zvukovodu. Ak je táto časť príliš hlboká alebo vyčnieva, môže to „tlačiť“ celú ušnicu ďalej od hlavy.
• Kombinácia faktorov: Často je prítomná kombinácia oboch uvedených príčin – plochého antihélixu aj hlbokej konchy.

Uhol medzi ušnicou a hlavou sa považuje za normálny, ak je približne do 30 stupňov. Pri väčšom uhle hovoríme o odstávajúcich ušiach.

Mýty a nepravdy

Je dôležité zdôrazniť, že faktory ako spanie dieťaťa na boku, nosenie čiapok alebo spôsob držania hlavy nemajú vplyv na to, či budú uši odstávať. Ide o vrodenú štruktúru chrupavky, ktorú nemožno týmito spôsobmi ovplyvniť po narodení (s výnimkou veľmi skorého novorodeneckého obdobia, viď nižšie).

Aký je dopad odstávajúcich uší?

Ako už bolo spomenuté, odstávajúce uši neovplyvňujú schopnosť počuť. Ich dopad je primárne estetický a psychologický:

• Psychosociálne problémy v detstve: Deti s odstávajúcimi ušami môžu byť terčom posmechu alebo šikanovania zo strany rovesníkov, čo môže viesť k pocitom hanby, úzkosti a nízkemu sebavedomiu.
• Vplyv na sebavedomie v dospelosti: Aj keď mnoho dospelých sa s touto odchýlkou vyrovná, u niektorých pretrváva nespokojnosť s vzhľadom, ktorá môže negatívne ovplyvňovať ich sebavedomie a sociálne interakcie.
• Obmedzenia pri výbere účesu: Niektorí ľudia si volia účesy, ktoré zakrývajú uši, aby sa vyhli nechcenej pozornosti.

Je však dôležité poznamenať, že miera, do akej odstávajúce uši ovplyvňujú jedinca, je veľmi individuálna.

Aké sú možnosti riešenia?

Existuje niekoľko prístupov k riešeniu odstávajúcich uší, od neinvazívnych metód až po chirurgický zákrok.

Neoperačné metódy (najmä pre novorodencov)

Ušná chrupavka novorodenca je v prvých týždňoch života veľmi mäkká a tvarovateľná vďaka prítomnosti materských estrogénov. Toto obdobie (približne prvých 6 týždňov) je možné využiť na neinvazívnu korekciu tvaru ušnice pomocou špeciálnych formovacích dláh alebo pások. Tieto pomôcky udržujú ucho v požadovanej polohe a tvarujú chrupavku. Úspešnosť tejto metódy však závisí od včasného začatia a dôslednosti. Po niekoľkých mesiacoch už chrupavka stráca svoju počiatočnú plasticitu a táto metóda je neúčinná.

Operačné riešenie – Otoplastika

Najčastejším a najtrvalejším riešením pre odstávajúce uši je chirurgický zákrok nazývaný otoplastika. Cieľom operácie je upraviť tvar a polohu ušnej chrupavky tak, aby uši priliehali bližšie k hlave a mali prirodzenejší vzhľad.

Kedy je zákrok vhodný? Otoplastika sa zvyčajne vykonáva u detí vo veku od 5-6 rokov, kedy je už vývoj ucha takmer ukončený a dieťa je schopné spolupracovať pri pooperačnej starostlivosti. Zároveň skorý zákrok môže predísť psychickým problémom spojeným s posmechom v škole. U dospelých je možné zákrok vykonať kedykoľvek.

Ako prebieha operácia?

• Zákrok sa vykonáva najčastejšie v lokálnej anestézii (u dospelých a starších detí) alebo v celkovej anestézii (u malých detí).
• Chirurg vedie rez zvyčajne na zadnej strane ušnice, aby bola jazva čo najmenej viditeľná.
• Následne upravuje chrupavku – buď jej oslabením a ohnutím pomocou stehov, aby sa vytvoril alebo zvýraznil antihélix, alebo odstránením časti chrupavky z konchy, ak je príliš hlboká. Často sa tieto techniky kombinujú.
• Na záver sa rana zašije a na uši sa priloží elastická bandáž.

Rekonvalescencia a výsledky: Po operácii je potrebné nosiť elastickú čelenku alebo bandáž nepretržite približne 1-2 týždne a potom niekoľko ďalších týždňov na noc, aby sa chrupavka stabilizovala v novej polohe. Mierne opuchy a modriny sú bežné. Výsledok operácie je trvalý. Riziká zahŕňajú infekciu, krvácanie, problémy s hojením, asymetriu alebo vznik viditeľnejších jaziev, aj keď sú komplikácie pri tomto zákroku relatívne zriedkavé, najmä ak ho vykonáva skúsený plastický chirurg.

Estetické (dočasné) riešenia

Pre tých, ktorí nechcú alebo nemôžu podstúpiť operáciu, existujú aj dočasné riešenia:

• Vhodný účes: Dlhšie vlasy môžu efektívne zakryť odstávajúce uši.
• Špeciálne nálepky: Existujú obojstranné lepiace pásky určené na dočasné „prilepenie“ ucha k hlave. Ide však o krátkodobé riešenie na špeciálne príležitosti, ktoré nemusí byť pohodlné ani vhodné pre každého.

Na koho sa obrátiť?

Ak uvažujete o riešení odstávajúcich uší pre seba alebo svoje dieťa, prvým krokom môže byť konzultácia:

• U detí: Pediater (všeobecný lekár pre deti a dorast), ktorý môže posúdiť situáciu a odporučiť ďalší postup, prípadne odoslať k špecialistovi.
• U detí aj dospelých: Plastický chirurg, ktorý sa špecializuje na otoplastiku. Ten dokáže podrobne posúdiť anatomické pomery, vysvetliť možnosti operačného riešenia, priebeh zákroku, riziká a očakávané výsledky.

Na záver možno konštatovať, že odstávajúce uši sú bežná estetická odchýlka spôsobená vrodenými faktormi. Hoci neovplyvňujú sluch, môžu mať psychologický dopad. Pre tých, ktorých táto odchýlka trápi, existujú efektívne riešenia, pričom najtrvalejším je otoplastika.

Dôležité upozornenie: Informácie uvedené v tomto článku majú iba informatívny charakter a nenahrádzajú odborné lekárske vyšetrenie ani konzultáciu. Ak máte vy alebo vaše dieťa odstávajúce uši a zvažujete riešenie, obráťte sa na kvalifikovaného lekára alebo plastického chirurga, ktorý posúdi váš konkrétny prípad a navrhne najvhodnejší postup.