Prečo ženy vraždia: Prípad Judita a ďalšie motívy

Násilné trestné činy páchané ženami, najmä vraždy, sú štatisticky menej časté ako tie, ktorých sa dopúšťajú muži. Napriek tomu sa vyskytujú a často vyvolávajú otázky o príčinách a okolnostiach, ktoré k nim viedli. Pochopenie toho, prečo ženy vraždia, si vyžaduje pohľad na komplexnú súhru psychologických, sociálnych a situačných faktorov. Tento článok vysvetľuje niektoré z najčastejších motívov a kontextov ženských vrážd, pričom sa dotkne aj medializovaného prípadu Judity Kokošovej zo Slovenska.

Všeobecné motívy, prečo ženy páchajú vraždy

Kriminologické štúdie a analýzy prípadov ukazujú, že motívy žien páchajúcich vraždy sa často líšia od motívov mužov. Zatiaľ čo muži sa častejšie dopúšťajú vrážd v súvislosti s kriminálnou činnosťou, gangmi, alebo pri náhodných stretoch, ženy zvyčajne vraždia osoby, ktoré poznajú, často v domácom alebo rodinnom kontexte. Medzi najčastejšie identifikované motívy patria:

• Domáce násilie a sebaobrana: Mnohé ženy, ktoré zabijú svojho partnera, tak urobia po dlhodobom fyzickom alebo psychickom týraní. Môže ísť o akt sebaobrany v kritickom momente alebo o dôsledok tzv. syndrómu týranej ženy, kedy žena nevidí inú možnosť úniku zo zúfalej situácie.
• Duševné poruchy: Niektoré vraždy spáchané ženami sú spojené s vážnymi duševnými problémami, ako sú popôrodná psychóza (v prípade vraždy novorodenca), ťažká depresia, schizofrénia alebo iné psychotické stavy, ktoré ovplyvňujú vnímanie reality a ovládanie.
• Osobný zisk: Hoci menej častý ako u mužov, aj finančný motív (napr. získanie dedičstva, poistky alebo majetku) môže byť dôvodom, prečo žena spácha vraždu.
• Pomsta alebo žiarlivosť: Silné emócie ako pomsta za neveru, odmietnutie alebo emocionálne zranenie môžu viesť k extrémnemu násilnému činu. Žiarlivosť býva tiež významným faktorom, najmä v partnerských vzťahoch.
• Ochrana detí: V niektorých prípadoch môže žena spáchať vraždu v presvedčení, že chráni svoje dieťa pred reálnym alebo domnelým nebezpečenstvom (napr. týraním zo strany partnera).
• Zúfalstvo a beznádej: Kombinácia viacerých faktorov, ako sú extrémny stres, sociálna izolácia, finančné problémy alebo pocit bezmocnosti, môže vyústiť do skratového konania.

Prípad Judity: Otázka motívu v medializovanom prípade

Prípad Judity Kokošovej, ktorá bola právoplatne odsúdená za vraždu svojho spolužiaka Tomáša Teličáka v roku 2019, vyvolal na Slovensku veľkú pozornosť médií aj verejnosti. Tento čin bol šokujúci najmä pre brutalitu a mladý vek obete aj páchateľky. Verejnosť prirodzene zaujímala otázka, čo mohlo mladé dievča viesť k takémuto extrému – prečo Judita vraždila?

Podľa informácií, ktoré boli prezentované počas súdneho procesu a v médiách, motív činu nebol úplne jednoznačne a jednoducho vysvetliteľný. Hovorilo sa o predchádzajúcej hádke medzi Juditou a Tomášom. Súdne znalecké posudky z oblasti psychológie a psychiatrie skúmali jej osobnosť a psychický stav v čase činu. Obhajoba spochybňovala priamy úmysel a poukazovala na možné afektívne konanie.

Je dôležité zdôrazniť, že presné pochopenie vnútorných pohnútok páchateľa v takýchto prípadoch je veľmi zložité. Súd dospel k záveru o jej vine na základe predložených dôkazov. Prípad Judity ilustruje, že násilné činy môžu byť výsledkom komplexnej spleti faktorov vrátane osobných vzťahov, emočného stavu a špecifických okolností daného momentu, ktoré nemusia byť navonok okamžite zrejmé.

Psychologické a sociálne faktory

Pri skúmaní otázky, prečo ženy vraždia, je nevyhnutné brať do úvahy aj širší kontext:

• Psychologický profil: Niektoré ženy páchajúce násilie môžu vykazovať rysy porúch osobnosti, nízku frustračnú toleranciu alebo problémy so zvládaním hnevu. Traumatické zážitky z minulosti (napr. zneužívanie v detstve) môžu tiež hrať úlohu.
• Sociálne faktory: Spoločenské postavenie, ekonomická závislosť, nedostatok podpory alebo sociálna izolácia môžu prispievať k pocitom beznádeje a zúfalstva, ktoré môžu v extrémnych prípadoch viesť k násiliu.
• Rodové stereotypy: Hoci tradičné vnímanie žien ako „miernejšieho pohlavia“ môže byť dôvodom, prečo sú vraždy spáchané ženami vnímané ako šokujúcejšie, neznamená to, že ženy nie sú schopné extrémneho násilia.

Záver

Fenomén žien páchajúcich vraždy je zložitý a multifaktoriálny. Motívy siahajú od sebaobrany v kontexte domáceho násilia, cez duševné poruchy, až po osobný zisk či pomstu. Každý prípad je jedinečný a vyžaduje individuálne posúdenie všetkých okolností. Prípad Judity Kokošovej, hoci extrémny a tragický, pripomína, že aj mladí ľudia bez predchádzajúcej kriminálnej histórie sa môžu dopustiť najťažších zločinov, pričom pochopenie ich motívov môže byť náročné.

Dôležité upozornenie: Tento článok má čisto informatívny charakter a neslúži ako psychologická ani právna analýza. Informácie o všeobecných motívoch vychádzajú z kriminologických poznatkov. Údaje týkajúce sa konkrétneho prípadu vychádzajú z verejne dostupných zdrojov (médiá, súdne rozhodnutia). Téma vraždy je citlivá a závažná. Ak sa vy alebo niekto vo vašom okolí nachádza v krízovej situácii alebo je obeťou násilia, vyhľadajte odbornú pomoc.